Ježiš, no musím zaklepat, že naštěstí žádné zkušenosti nemám a mrazí mě z tvých příběhů. Včera jsem koukala na horor Bedeviled a jsem z toho špatná ještě teď :D no asi se mi bude hezky spát, proč čtu takové věci :D

http://ladylenna.blogspot.cz

Nyslím, že u nás máme tiež nejakého ducha. Napríklad keď sa z ničoho nič pohne tanierik na odkvapkávači pri umývadle v kuchyni. To sa mi často stáva. A raz sa mi stalo aj so psom. Sedela som v izbe pri počítači a mala som otvorené dvere, bola som úplne sama doma. A pes začal strašne štekať na zrkadlo, ktoré bolo vedľa dverí. Pritom som mala okná pozatvárané a nič som nepočula. Proste z ničoho nič začal štekať. :D

Keby sa mi toto dialo, sťahujem sa okamžite a neuveriteľne rýchlo. Nemám dobrú toleranciu k takýmto veciam a myslím si, že ju ani nikdy nenadobudnem :-D

viem že je tu medzi nami nejaká energia, viem že su dobré duše a zlé duše, verím v to ze su medzi nami ale nejako to neriešim mam pred tym rešpekt :) raz sa mi snívalo ze som stala s mojou babkou v izbe a ona drzala moju dceru na rukach no zrazu v tom sne preletela nejaká osoba a jak pretela citila som ten vzduch ako ked niekto preleti akolo teba bolo to neprijemne zobudila som sa celá spotená ach jáj ,,, ale neriesila som to :)

http://teenmumy.blogspot.sk/

Jaj, moje príhody by tiež stáli za článok, možno niekedy keď vyjde čas tak sa k tomu dostanem. Každopádne s duchmi sa neradno zahrávať, ja sama som z nich úplne vyklepaná. Spomeniem iba jednu takú malú pikošku...
Nasťahovali sme sa s chlapom do bytu po jeho babke. Zo začiatku bolo všetko ok, ale približne po pol roku sa to začalo. Začalo mi byť zle, mala som pocit, že ma niečo sleduje, že sa na mňa niekto pozerá, cítila som že tam proste niečo alebo niekto je. Nemohla som tam byť ani sekundu sama, v noci na záchod nehrozilo, iba keď sa mi podarilo zobudiť chlapa, ale to skôr nie ako ano. Po pár týždňoch už zo mňa bola iba kôpka nešťastia, čo nespala, nejedla, nechodila na toaletu, tak ma mama objednala k psychotroničke. A tá mi povedala, vraj tam je nejaký nekľudný chlap, s najväčšou pravdepodobnosťou chlapov strýko, ktorý je už pár rokov mŕtvy. Je potrebné zájsť na cintorín, tam vraj zistíme čo sa deje. Došli sme tam aj so sviečkami a zistili sme, že ma rozbitý náhrobok. Ja som skoro umrela... ale chlap to s otcom dali do poriadku, a odkedy má opravený náhrobok, všetko ok.
Vraj šiel za mnou preto, lebo môj chlap je imúnny voči duchom. Ten by neuveril ani keby ho videl, kde ešte cítil, a keďže som citlivejšia, tak sa upol na mňa.
Takže áno, verím tvojim príbehom, ale verím, že máš doma takého milého ducha, ako my máme Charlieho, ktorý nám pomáha, paratí nám vtipné vrtochy, ale zároveň nás ochraňuje. Je to iný ako ten, ktorý ma predtým strašil, z toho vyslovene nemám zimomriavky, ale tak nejako cítim, že je v pohode. Treba sa obrniť sviečkami, šalviou, pokecať si s ním a urobiť z neho priateľa. Potom vám bude chrániť domácnosť pred inými duchmi... možno.

Každý by chtěl svého ducha s jménem Bořek. Není tak děsivý :D ale i já mám několik takových příhod a jsem za ně ráda. Člověk má nad čím přemýšlet, že ;)

Katy Bilbovy knihy

http://bilbovy-knihy.blogspot.cz/?m=1

Keby sa mi stalo pár hororových príhod, tak by som rodičov presvedčila, aby sme sa odsťahovali alebo aby mi aspoň izbu vymenili. Moja mamina vie, že ja verím v takéto veci a proste naposledy sme na každé zrkadlo museli lepiť niečo červené (červené srdiečka ), lebo vždy keď som išla okolo zrkadla v noci tak prasklo. A mala som strašne nepríjemný pocit. Odkey sme toto spravili, tak všetko je ok. Ja by som na tvojom mieste si dala vysvetiť byt, či to nepomôže.

Veľká, mega GIVEAWAY o nádherne voňajúci balíček

Myslím, že jsi ho pojmenovala skvěle, Bořek totiž nezní vůbec děsivě :D

Takýchto vecí sa bojím. Nie som si istá, či na ne verím, ale mám z nich strach. Našťastie som sa ešte s ničím podobným u nás doma nestretla, ale je to novostavba a v našom byte nikto neumrel. Kedysi som nemala problém spávať u krstnej mamy, ale postupne v tom dome umrelo mnoho ľudí a skrátka sa tam necítim dobre, tobôž nie tam zaspať! Veľmi starý dom, praskajúce parkety. Ide asi len o moju fantáziu, ale niekedy mi behá mráz po chrbte a na WC chodím v noci len s tlčúcim srdcom. Skrátka mám pocit, že niečo nie je dobre. Keby som nemala pochybnosti a zažívala to čo ty, tak by som tam na druhý deň dovliekla kňaza po dobrom, či po zlom :D

Mne osobne sa nič nikdy nestalo, aspoň si to nepamätám alebo som vždy našla nejaké racionálne a pre mňa uspokojivé vysvetlenie. Poznám však ľudí, i mojich priateľov, ktorí podobné skúsenosti majú. Či hovoria pravdu alebo nie, to neviem a ani si nedovolím spochybňovať ich - jednoducho to prijímam tak, že mne sa zatiaľ nič podobné neudialo, a tak nie som ešte celkom presvedčená. Niekedy však mám zvláštne pocity, keď sedím po tme sama v obývačke alebo musím ísť niekde do pivnice... Bojím sa, no zároveň ma takéto veci naozaj zaujímajú.

Na jednu stranu si myslím, že na duchy nevěřím, ale na druhou stranu, když se stane něco, co nedokážu rozumně vysvětlit tak to svádím na to, že u nás straší. Já si pamatuji,že když jsem ještě bydlela doma, tak jsem v noci seděla u počítače v jídelně a všichni už spali a najednou kolem půlnoci se zapnula televize a vyjela kazeta z videa. málem mě klepla pepka a já ve svých 17 letech mazal do ložnice vzbudit naše a říct jim to. Jen se mi vysmáli. O pár dní později se to samé stalo mámčinýmu manželovi a ten letěl pro změnu probudit mámu :D Hlavně , že mi to nevěřili:))

Já vždy když něco podobného zažiju, tak se snažím uchlácholit tím, že nic takového jako duchové nemůže existovat, ale vůbec mi to nepomáhá.

Páni, no, trošku jsi mi nahnala. Pár situací s duchy jsem si taky zažila, ale zase to nebylo nic, co by se teoreticky nějak racionálně nedalo vysvětlit. Každopádně jsem ráda, že se členem rodiny Bořkem se máte fajn a netropí nic horšího. Možná bych zkoumala a pátrala dál, kdo bydlel v bytě před vámi a co se tam v domě dělo, ale to jen můj tip, já bych to udělala. :D

Já na celé nadpřirozeno věřím až moc, proto v tomhle případě bych se buď odstěhovala a nebo minimálně spala u těch rodičů :D. Obdivuji tvůj přístup, ale zase za ty roky se s tím asi člověk zžije...